Môžete ma sledovať na fanfictionstories.blog.cz!

Keď láska zomrie

6. října 2013 v 14:16 | Emily |  Jednorázové
Konečne sa mi ju podarilo dopísať. Dala som si na tejto poviedke záležať ale je opäť trochu smutná. Prichádzam k záveru že by som mala konečne napísať niečo veselé :DD Snáď ma za to nezabijete. Je to trochu dlhšie ako ste pri mne zvyknutí ale dúfam, že sa vám to aj tak bude páčiť.

Pár: Elijah/Elena ( Elaine )
Ako som hľadala iný tvár mena Elena našla som toto a zapáčilo sa mi to. :D
Obdobie: terajšie + flashbacky do minulosti.
Venovanie: Pre Krystý ( Snáď sa ti to bude páčiť. )
Poznámka: Písala som to cez 3 dni :DD A ešte jedna poznámka. Mohla by som k tomu napísať akoby 2. diel. Bola by to 2 - dielna jednorázovka a pokúsila by som sa o šťastný koniec. Ako budete chcieť.



Elena Gilbertová sedela vo svojej izbe v rozsiahlom sídle a spomínala. Osvetľovali ju len pouličné lampy, mesiac a malá lampička na drevenom, nočnom stolíku. Na kolenách mala svoj nový, oranžový a hlavne prázdny denníček. Chcela sa s ním podeliť o svoje najkrajšie ale zároveň aj o tie najbolestnejšie spomienky. Vedela, ktoré tam chce mať napísané ako prvé. Pousmiala sa. Nebol to veselý úsmev. Práve naopak. Bol smutný. Čochvíľa sa Elena stratila v spomienkach na jediného muža, ktorého milovala.

Písal sa rok 1634.
Lesom sa ozýval dupot konských kopýt. Lesom sa preháňali dvaja ľudia na koňoch. Jeden muž a jedna žena.
"Skúste ma predbehnúť, pane." Zasmiala sa dievčina a trochu koňa popohnala. Muž za ňou sa len usmial a taktiež popohnal svojho koňa. O pár chvíľ bol na jej úrovni.
"Nemusíte mi to opakovať." Usmial sa na ňu ale ako pravý gentleman trochu spomalil. V diaľke sa pomaly rysovalo panstvo.
"Pane, vy ma nechávate vyhrávať." Hrala sa na urazenú. Ale ani na sekundu nespustila pohľad z cesty pred sebou. Predsa len trochu pootočila hlavou a usmiala sa na muža, ktorý bol malý kúsoček za ňou. O pár minút už boli na panstve pri stajniach.
"Nechali ste ma vyhrať." Smiala sa. Bol to šťastný smiech. Lord sa na ňu usmial. Vyzerala tak krásne. Krásne, dlhé, hnedé vlasy ktorým slnko spôsobovalo to, že vyzerali ako karamel. Oči farby tmavej čokolády, v ktorých boli šťastné iskričky. Usmial sa na ňu.
"Samozrejme. Urobil by som pre vás čokoľvek, Elaine." Vzal jej ruku a pobozkal ju na jej chrbát. Nastala chvíľka ticha.
"Chcem sa ísť prejsť do záhrady, pane. Doprovodíte ma?"
"S radosťou." Usmial sa na ňu a ponúkol jej rameno. S radosťou ho prijala a spoločne šli do záhrady. Boli už ďalej od panstva, niekde, kde sa začínal les. Tiekol tam malý potôčik, stromy v pozadí vytvárali peknú mozaiku a medzi dvoma stromami bola jedna, jediná drevená lavička. Bolo to ich miesto. Trávili tu spolu každú jednu voľnú chvíľku. Bolo to jediné miesto kde sa nemuseli schovávať. Zastali a vzájomne si pozerali do očí.
"Milujem vás, Elijah." Pohladila ho chrbtom ruky po tvári.
"Tiež vás milujem, Elaine." Opätoval jej slová, plné lásky. Jemne ju chytil za bradu a trošku dvihol. Sklonil sa a pobozkal ju. Príjemný bozk, ktorý vravel za všetko. Tie city, ktoré k sebe cítili boli výnimočné. Hlavne z Elijahovej strany. Bol upír. Ohrozoval ju. Bál sa že by jej ublížili alebo by jej on sám ublížil.
"Kiež by sme spolu mohli byť naveky." Šepla Elaine keď sa odtiahla.

Elene stiekla slza po líci a dopadla na papier. Nepísala nič len spomínala. Spomienky na Elijaha ju vždy boleli. Bolelo ju to, že už nikdy neuvidí ten úsmev. Nikdy sa nepozrie do tých krásnych očí. Nikdy sa neprebudí v jeho náručí. Po lícach jej stekali stále ďalšie slzy a v hlave sa jej objavila myšlienka na to ako sa o láske svojho života dozvedela pravdu. Pravdu o tom, kto v skutočnosti je.

Rok 1636
Elaine práve šla po záhrade keď začula odniekiaľ podivnú zvuk. Akoby niekto chrčal. Alebo chcel kričať ale nemohol. Zvedavosť ju nepustila a musela ísť za tým zvukom. Trochu sa bála toho, čo uvidí. V dedine počula legendy o tom ako v noci ľudí zabíja nejaký tvor, ktorý nechá telo bez kvapky krvi. Práve sa pomaly stmievalo čo ešte viac pridávalo na hrôze. Pomaly a hlavne potichu šla za zvukmi. Našťastie sa mohla skryť za vysokým živým plotom a opatrne pozrela pred seba. Priložila si ruku na ústa aby neskríkla. To čo videla pred sebou ju úplne šokovalo. Takže tie legendy boli pravdivé. Nejaký tvoj vysáva z nevinného človeka. Ešte viac ju šokovalo to, keď zistila kto to je. Tvor nechal padnúť svoju obeť na zem a otočil sa smerom k panstvu. Elaine mohla vidieť jeho tvár len z profilu ale spoznala ho. Tie rysy, tú tvár by bola spoznala všade. Nemohla tomu uveriť. Elijah, ktorý mal na tvári krv. Hlavne okolo úst. Zacítila ako ju pichlo pri srdci. Bola naštvaná. Ale aj vydesená. Všetky možné pocity boli teraz zmätené a akoby sa proti nej búrili. Radšej sa otočila a rýchlo utekala naspäť do panstva.
Na druhý deň sa Elijahovi snažila vyhýbať čo najviac. Celý deň sa jej to darilo ale predsa len sa mu ju podarilo zastihnúť nepripravenú a samu. Vzal ju za ruku a viedol do svojej izby.
"Elaine, čo sa deje? Celý deň sa mi vyhýbaš." Spýtal sa a zatvoril za nimi dvere.
"Nevyhýbam sa vám." Zaklamala. Vykala mu. Hneď vedel, že niečo nie je v poriadku.
"Neklam mi Elaine." Podišiel k nej.
"Neklamem." Odporovala.
"Poznám kedy klameš." Bol od nej len pár centimetrov. Pozeral jej priamo do očí. Chcel ju pohladiť po tvári ale ona cúvla. Bála sa ho. "Čo sa deje?" Opäť sa spýtal. Nechápal jej správanie. Elaine nabrala všetku odvahu akú v sebe mala a pozrela sa na neho.
"Viem čo ste zač." Povedala a dvihla hlavu. Elijah ostal prekvapený. Hodnú chvíľku ostal ticho.
"Ako?" Spýtal sa
"Videla som vás. Včera večer." Opatrne odpovedala. Nevedela čo má od neho čakať. Podišiel k nej ale ona ustúpila rovnakú vzdialenosť.
"Elaine, bojíš sa ma?" Spýtal sa a ostal stáť na mieste.
"Vás nie, pane. Len vášho druhého ja." Odpovedala a čakala. Elijah sa zamyslel.
"Takže takto to teraz bude?" Spýtal sa a sklonil hlavu.
"Myslím, že takto to teraz bude najlepšie, pane." Chystala sa opustiť Elijahovu izbu. Otočil sa za ňou.
"Milujem ťa, Elaine." Stihol jej ešte povedať. "Bez ohľadu na to kto som sa toto nikdy nezmení."

Ďalšia vec, pre ktorú by sa bola najradšej zabila. Miloval ju. Stále. Elena sa pozrela von z okna akoby čakala že tam uvidí stáť Elijaha a čakať, kedy vyjde von. Jediné čo videla bolo ako sa slabí letný vánok pohráva s konármi stromov. Ako pouličné lampy blikajú. Ako sa jasný mesiac sem-tam skryje za mraky. Pozrela na prázdny papier, ktorý bol akurát len zmáčaný od sĺz. Povzdychla si. Pamätala si, že presne toto robila aj vtedy keď sa rozhodla dať Elijahovi druhú šancu ale s podmienkou.

Rok 1636
Dúfala, že tam bude. Nevedela čo bude robiť ak by tam nebol. Došla k ich miestu a ostala sklamaná. Nebol tam. Povzdychla si a šla si sadnúť na ich lavičku. Sedela a hľadela na mesiac, ktorý sa sem-tam schoval za mrakmi. Vietor sa jej trochu pohrával s vlasmi a započúvala sa do zvukov prírody.
"Nečakal som, že tu budeš." Ozvalo sa z poza nej. Automaticky sa tam pozrela. Elijah.
"Pane." Hneď sa postavila. Uklonila sa.
"Vieš, že to nemusíš robiť." Bol v sekunde pri nej. Ostala šokovane stáť.
"Ďalšia z tvojich superupírich schopností?" Spýtala sa. Elijah prikývol. "Pozri Elijah." Začala a Elijah presunul všetku svoju pozornosť na ňu. "Tiež ťa milujem a chcem byť s tebou." Povedala a Elijah sa na ňu usmial. Nesmierne ho tešilo to čo povedala. "Ale," Sklopil pohľad. Vedel, že to bude niečo zlé.
"Aké ale, Elaine." Pozrel na ňu.
"Ale nechcem byť takáto. Chcem byť s tebou navždy." Vedel kam to smeruje "Chcem byť ako ty."
"Nie!" Hneď začal protestovať. "Nedovolím to."
"Čo musí človek spraviť pre to aby sa stal upírom?" Spýtala sa. Elijah chvíľku váhal nad tým či jej má odpovedať.
"Musí zomrieť s upírou krvou v tele." Nakoniec jej predsa len odpovedal.
"Elijah, prosím." Pohladila ho po tvári. "Chcem byť s tebou. Navždy." On len pokrútil hlavou.
"Neurobím to. Neurobím z teba to čím som ja." Namietal.
"Prosím. Elijah, nech sa stane čokoľvek budeme spolu. Spolu to zvládneme." Ďalej naliehala. Pozrel jej do očí.
"Prepáč mi to ale nie. Nedokážem ti to urobiť. Nedokážem ti ublížiť." Pokrútil hlavou.
"Ublížiš mi tým, že ma nepremeníš. Vyberieš si tým život bezo mňa. A ja bez teba žiť nechcem." Po celý čas sa mu pozerala do očí.
"Elaine. Nejde o to, že by som chcel život bez teba ale o to, že ti nedokážem ublížiť. A pri premene by som ti musel ublížiť. Prajem si zo všetkého najviac to, aby som s tebou mohol byť navždy."
"Elijah, veď to bude trvať len chvíľu."
"Ja ťa nedokážem premeniť. Na to si až príliš nevinná. Nechcem ťa poškvrniť."
"Tak si radšej vyberáš život bezo mňa." Sklonila hlavu. Ale ešte predtým si všimla, že Elijah váha. Dúfala, že si to rozmyslí. "Ja ťa milujem, Elijah." Chvíľu bolo ticho. Nakoniec si to Elijah rozmyslel a ozval sa.
"Tak dobre, Elaine. Urobím to." Prikývol. Mal šancu získať niečo po čom vždy túžil. Mal šancu získať lásku. Elaine sa šťastne usmiala. Podišiel k nej a hrýzol si ho zápästia. "Musíš sa napiť mojej krvi." Osvetlil jej to a ona prikývla. Priložil jej ruku k ústam a ona začala poslušne piť. Po chvíľke odtiahol ruku a tá rana sa ihneď zahojila. Akoby tam nikdy nebola. "A teraz príde to najhoršie." Povedal jej a zahľadel sa na ňu. "Naozaj si to nechceš rozmyslieť?" Pre istotu sa jej spýtal. Pokrútila hlavou. Ako čakal.
"Nie, Elijah. Nerozmyslím si to a ani to nebudem ľutovať." Rozhodne vravela.
"Si pripravená?" Spýtal sa. Akoby sa to nepýtal jej ale sám seba.
"Som." Prikývla a Elijah sa postavil za ňu. Nadýchol sa a čo najjemnejšie jej zlomil väzy. Ešte predtým ako stihla spadnúť zachytil jej bezvládne telo. Držal ho v náručí, prechádzal prstami cez jej hebké vlasy až pokým sa neprebrala. O niekoľko minút sa prudko nadýchla a hneď sa posadila. Prvé čo uvidela bol Elijah.
"Ako sa cítiš?" Bolo prvé čo počula
"Dobre, akoby sa nebolo nič stalo." Odpovedala a Elijah prikývol.
"Pre dokončenie premeny sa musíš napiť ľudskej krvi." Elaine síce trochu neochotne ale prikývla. "Poď so mnou." Vzal ju za ruku a viedol naspäť na panstvo. Cestou streli nejakú ženu. Elijah ju zastavil a pozrel jej do očí. "Nehýb sa a mlč." Prikázal jej. "Poď sem." Otočil sa na Elaine a ona ho poslúchla. "Napi sa. Ale musíš vedieť kedy prestať." Pousmial sa na ňu a Elaine pristúpila k žene. Pozerala jej na tepnu na krku. Ako jej tam pulzovala krv. Elijah videl, že sa jej do toho nejako nechce a tak pristúpil k žene a spravil jej na krku malé zranenie, z ktorého začala ihneď tiecť krv. Elaine konečne k žene pristúpila úplne a sklonila sa k jej krku. Napila sa. V momente ako prvýkrát ochutnala jej krv cítila ako sa jej v tele akoby rozlievalo niečo veľmi prijemné. Na sekundu dvihla pohľad a hneď na to sa tej žene zahryzla do krku. Elijah to spozoroval.
"Elaine, to stačí." Oslovil ju ale ona neprestávala. "Elaine." Tento krát ju oslovil o niečo ráznejšie. Prešiel úplne k nej a pohladil ju po chrbte, druhú ruku jej položil na rameno. "Zabiješ ju." Povedal jej. Takmer hneď na to od tej ženy ustúpila.
"Ja ... nemohla som prestať." Koktala
"Dalo sa to čakať, Elaine." Povzbudzujúco sa na ňu usmial. "Pomôžem ti s tým." Opätovala mu úsmev. Potom sa Elijah len sklonil a pobozkal ju. Krásny, dlhý bozk, plný lásky.

"Prečo, Elijah?" Spýtala sa do vetra. "Prečo si ma tu nechal samú? Po tom všetkom čím sme si prešli aby sme mohli byť spolu. Prečo?" Pri poslednom slove zvýšila hlas. Nedobrovoľne si spomenula taktiež na okamih keď o neho prišla.

Rok 1636
"Čo si to urobil?!" Kričal na Elijaha jeho vlastný brat. Niklaus.
"Kliatbu si zlomil, Niklaus. Načo by ti potom ešte bola?" Spýtal sa.
"Potomok. Potreboval som od nej potomka!" Stále zvyšoval hlas. Ani jeden z nich netušil, že tá, o ktorej sa bavia stojí za dvermi.
"Milujem ju, Niklaus." Povedal mu a neskôr na to mu pozrel do očí. "Asi je to niečo čo nepochopíš." Niklaus ho v sekunde držal pod krkom.
"Vymenil si dievča za rodinu?" Posmešne povedal. Hmatal niečo za sebou. Nakoniec to aj našiel. Dýka. Zabodol ju Elijahovi priamo do srdca. Elijah prudko vydýchol a pomaly strácal vedomie. Elaine to nevydržala a vošla do izby. To čo tam uvidela ju donútilo prudko zastaviť a priložiť si ruku k ústam. Oči sa jej okamžite naplnili slzami a ak by sa nebola pridŕžala stolíka bola by spadla.
"Si spokojná?" Spýtal sa jej Niklaus keď videl jej reakciu. Uškŕňal sa. Elaine neodpovedala a po lícach jej stekali slzy. "Za to môžeš ty! Ty si ho nútila aby ťa premenil." Naďalej sa uškŕňal a potom opustil izbu. Nepovedal jej, že Elijah nie je mŕtvy. Nech si trpí! To ona môže za to, že si nebude môcť vytvoriť hybridov. Elaine ostala v izbe a neprítomne hľadela na Elijaha. Bolelo ju to. Neskutočne ju bolela strata muža, s ktorým chcela stráviť večnosť.

Toto bolo na Elenu príliš. Postavila a prudko hodila denníčkom o stenu. Neskôr sa zasunula k zemi a nechala pocity ovládnuť jej telo. Klaus ju celú tú dobu počúval. Síce počul len vzlyky ale tie hovorili za všetko. Premiestnil sa do jednej z izieb, o ktorej vedel len on. Prešiel k jednej rakve a otvoril ju.
"Ešte stále si zaslúži trpieť, brat môj. A ty tak isto. Za to čo ste mi urobili si nezaslúžite nič iné." Vravel to potichu. Nechcel aby ho Elena počula. Nechcel aby vedela, že ešte existuje šanca na to aby bola s mužom, ktorého nepochybne ešte stále miluje. Možno raz. Za iných okolností. V inom čase. Na inom mieste sa tí dvaja stretnú. Ale ešte nie.
"Ešte nech trpia." Povedal si Klaus a zatvoril rakvu. Vráti sa do izby a nechal svojho brata pokojne spať a ženu na poschodí roniť slzy za mužom, o ktorom si mylne myslí, že je mŕtvy.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Sheila Sheila | Web | 6. října 2013 v 15:48 | Reagovat

beru tě do affs:)

2 *little_vampire* *little_vampire* | Web | 6. října 2013 v 15:57 | Reagovat

wooow je vážne úžasná :-) podarila sa ti a Elaine sa mi vážne páči :-)

3 Krystý Krystý | 6. října 2013 v 16:26 | Reagovat

Je naprosto úžasná!Byla bych ráda za druhou část.Děkuju za věnování :D

4 Monie Monie | E-mail | Web | 6. října 2013 v 17:47 | Reagovat

Nádherná poviedka...Určite chcem druhú časť :)

5 Vanessa Vanessa | 6. října 2013 v 17:50 | Reagovat

Nádhera taky jsem pro druhou část :-)

6 Nila Nila | 7. října 2013 v 15:09 | Reagovat

Páni. Je to úžasné. Napiš druhou část :D

7 Katarína Katarína | Web | 7. října 2013 v 19:58 | Reagovat

To bylo nádherné, chtěla bych klidně i pokračování! Bylo by to super :D

8 *little_vampire* *little_vampire* | Web | 9. října 2013 v 15:22 | Reagovat

nádherné :-) tiež by som chcela pokračovanie :-)

9 Tinka Tinka | Web | 9. října 2013 v 15:31 | Reagovat

WoW! Naprosto úžasné a nádherné :) Doufám, že bude i druhá část! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama