Môžete ma sledovať na fanfictionstories.blog.cz!

New girl - 2. kapitola

8. září 2013 v 20:51 | Emily |  New girl
Odflákla som to. Totálne. :D Ale aj tak dúfam, že sa vám to bude alespoň trochu páčiť a prosím zanechajte mi komentáre.
Emily



Pohľad Caroline
Počas celej cesty na zámok som cítila, že lord zo mňa ani len na chvíľu nespusti pohľad. Síce som šla s ním ale držala som si určitý odstup. Konečne som prišla s lordom na panstvo a takmer som onemela od úžasu. Všetko bolo tak krásne. Všade boli krásne obrazy, sochy, vázy a nábytok.
"Charles!" Zavolal lord Niklaus svojho sluha a potom sa otočil na mňa. "Ukáž Caroline izbu a zariaď všetko potrebné." Prikázal mu a ja som sa zamyslela aké to je byť takto vysoko postaveným človekom. Musí to byť úžasne ale tiež to má svoje nevýhody a určite sú tam aj nejaké povinnosti.
"Prosím slečna." Oslovil ma Charles a vystrel ruku dopredu na znak, že mám ísť s ním.
"Dobrú noc, pane." Uklonila som sa smerom k lordovi a potom som sa otočila na odchod.
"Dobrú noc, Caroline." Tiež mi poprial a potom som spolu s Charlesom opustila pravdepodobne lordovu izbu. Šli sme najprv chodbou a potom dole schodmi. Zabočili sme doprava a pred nami bola ďalšia dlhá chodba.
"Prosím." Charles ukázal na druhé dvere a potom mi ich aj otvoril. Vošla som dovnútra. Tá izba bola krásna. Obrovská posteľ, kopec šatníkov, zrkadlá, umenie. Jednoducho všetko. Otočila som sa naspäť na Charlesa.
"Čo moje veci?" Spýtala som sa ho a on sa na mňa milo usmial.
"Už na tom pracujeme, slečna. Zajtra ráno, keď sa zobudíte tu vaše veci určite budú." A s týmito slovami odišiel. Hneď ako sa za ním zatvorili dvere, vošli dovnútra dve mladé dievčatá.
"Lord Klaus nás poslal aby sme vás pripravili na spánok." Oznámila mi jedna z nich ale ja som ihneď začala namietať.
"Nie ďakujem. Zvládnem to sama." Usmiala som sa na ne. Čo si myslí, že prijem všetko čo pre mňa bude robiť? Pomyslela som si ale dievčatá sa len tak nenechali.
"Lord na to trvá. Vedel, že budete namietať." Vravela teraz tá druhá. Všimla som si , že obe majú okolo krku uviazané šatky. Ďalej so to neriešila a nakoniec som sa podvolila. Nechala som ich robiť svoju prácu. Keď som bola kompletne pripravená na spánok, tie dve odišli. Ostala som konečne aspoň na chvíľu sama. Potrebovala som si urovnať myšlienky. Všetko čo mi prebehovalo hlavou bolo veľmi mätúce. Nakoniec ma to prestalo baviť a šla som spať.

Pohľad Klausa.
Stál som pred oknom a pozeral sa do rozsiahlej záhrady, ktorá bola plná kvetov, kríkov, stromov a sem - tam bola aj nejaká tá lavička. Napadlo ma, že by som mohol zajtra vziať Caroline na menšiu prechádzku do tejto záhrady. Pri spomienke na Caroline som sa musel usmiať. Mám ju pri sebe! Môžem byť na seba hrdý! Podarilo sa mi to. Tieto myšlienky ma prinútili cítiť to čo som už dávno necítil. Šťastie. Otočil som sa od okna a pomaly šiel von z izby. Bolo jasné kam mám namierené. Šiel som dole schodmi a potom som vošiel do druhých dverí. Pozrel som sa na ňu. Pokojne spala. Bola krásna. Taká zraniteľná. Tak trochu ma fascinovala. Keď som sa presvedčil, že je v úplnom poriadku, vrátil som sa upírskou rýchlosťou naspäť do svojej izby. O chvíľu som si tiež ľahol a zaspal.

/ N druhý deň /

Pohľad Caroline
Ráno som sa zobudila na slnečné lúče prenikajúce do izby. Posadila som sa na posteľ a pred dverami som opäť uvidela tie dve dievčiny.
"Dobré ráno slečna." Naraz ma pozdravili
"Dobré ráno." Opätovala som im pozdrav a vstala som z postele. Obe boli hneď pri mne.
"Tieto šaty vám lord posiela." Vravela jedna a pritom ukázala na hromadu šiat, ktoré boli poukladané snáď na každom voľnom kúsku izby. Ja som sa len neveriacky pozerala.
"To...ja neviem, čo mám povedať." Vypadlo zo mňa.
"Vyberte si šaty a potom vás panstvo čaká na raňajky." Nakoniec som prikývla. Vybrala som si šaty tmavšieho odtieňa zelenej a nechala som sa do nich obliecť. Jedno dievča ma učesalo. Keď som sa pozrela do zrkadla neverila som vlastným očiam. Som to naozaj ja? Pomyslela som si.
"Prosím." Ozvalo sa dievča a ukázalo na dvere.
"Samozrejme." Usmiala som sa a vyšla som z izby. Nechala som sa viesť až k lordstvu.
"Dobré ráno." Poslušne som sa pozdravila keď som vošla do miestnosti kde lordi raňajkovali. Trochu som sa uklonila

"Prosím, Caroline." Ozval sa lord Klaus a ukázal na stoličku. Usmiala som sa a prešla som k tomu miestu a sadla si.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 *little_vampire* *little_vampire* | Web | 8. září 2013 v 21:51 | Reagovat

úžasná kapitola :D páči sa mi Caroline v stredoveku :D je to úplne odlišné a krásne :-) už sa nemôžem dočkať ďaľšej :-) vôbec to nie je odfláknuté práveže naopak :-) P.S: beriem ťa do affs, len sa prosím zapíš sem http://ashleybenson-candiceaccola.blog.cz/1308/neohlasena-kontrola-affs ďakujem :)

2 Vanessa Vanessa | 9. září 2013 v 17:18 | Reagovat

Krása nemůžu se dočkat další kapitolky :)

3 Wer Wer | E-mail | Web | 9. září 2013 v 18:08 | Reagovat

dobré to je. som zvedavá, ako sa bude ďalej správať klaus. či sa prejaví jeho ozajstná povaha, alebo či sa ďalej bude hrať na milého a poslušného :D

4 Lucka Lucka | 9. září 2013 v 19:28 | Reagovat

Nádhera :))

5 Krystý Krystý | Web | 9. září 2013 v 20:54 | Reagovat

Nádhera

6 petíí** petíí** | 9. září 2013 v 21:25 | Reagovat

Nádhera.. tohle je hodně dobrá povídka už se těším na další :D

7 Katarína Katarína | Web | 10. září 2013 v 18:52 | Reagovat

Nádhera, líbí se mi ta odlišnost od jiných příběhů s párem Klaroline

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama