Môžete ma sledovať na fanfictionstories.blog.cz!

New girl - 1. kapitola

21. srpna 2013 v 22:11 | Emily |  New girl

Konečne som napísala 1. kapitolu k novej poviedky New girl. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Komentáre tiež potešia. Prajem vám pekné čítanie
PS: Vedela som, že to hneď uhádnete. Mrkající Bolo to ľahké. Takže pár je Klaus/Caroline
Emily



Pohľad Caroline
Bola som nové dievča v neznámom meste. Nikoho som nepoznala. Obzerala som sa po neznámom menšom meste, nad ktorým sa týčil zámok s rozľahlými okolitými pozemkami. Nevedela som čo ma tu čaká. Ale jedno som vedela. Je to pre mňa nový začiatok. Ulice boli plné ľudí a zvierat. Prechádzala som sa pomedzi kupcov, predajcov a obyčajných miestnych ľudí, ktorí sa snažili zarobiť si nejaké tie peniaze na živobytie. Ja som si hľadala miesto, kde by som mohla prespávať. Zatiaľ som nenašla nikoho, kto by bol taký láskavý a vzal ma pod svoju strechu. Zrazu som začula zvuk kopýt. Obzrela som sa a videla som prichádzať ľudí na koňoch. Podľa oblečenia som spoznala, že to museli byť vyššie postavení ľudia. Zaujali ma dvaja muži, ktorí boli úplne vpredu. Videla som ako ostatní ľudia na nich akoby s úctou, rešpektom a oddane pozerali. Vyzerali, že by boli schopní pre nich urobiť čokoľvek na svete. Napadlo mi, že sú to tí lordi, o ktorých som počula. Obaja boli vysoký. Jeden mal zlatisté alebo viac do hnedej vlasy a druhý tmavohnedé vlasy. Bolo vidieť, že je medzi nimi istý vekový rozdiel. Zrazu jeden z nich zastavil pri mne čo ma dosť prekvapilo. Poddane som sklonila hlavu a trochu som sa uklonila. Zišiel z koňa a podišiel ku mne. Prstom mi nadvihol bradu a pozrel mi do tváre.
"Ako sa voláš?" Spýtal sa ma pričom zo mňa ani na sekundu nespustil pohľad
"Caroline." Poslušne som odpovedala a videla som, že lord chcel niečo povedať ale prerušil ho pravdepobne jeho brat
"Niklaus, musíme ísť ďalej." Oznámil mu a lord ma pustil a ja som opäť tak ako predtým sklonila hlavu. Videla som ako nasadol naspäť na koňa a pokračovali v ceste.

Pohľad Niklausa
Počas celej cesty na panstvo som myslel na ňu. Dokonca aj keď som bol zatvorený vo svojej izbe. Sám som nevedel čo ma na nej zaujalo ale bolo to silné. Na čo to myslíš! Okríkol som sa v duchu. Si predsa upír. Pôvodný upír! Nemôžeš ani len myslieť na niečo podobné. Hovoril som si dookola ale vždy som sa v mysli vrátil k nej. Potrebujem ju mať blízko seba. Bolo rozhodnuté.
"Charles!" Zavolal som jedného z mojich sluhov a ten takmer okamžite prišiel.
"Čo si prajete, lord?" Spýtal sa hneď po tom čo sa uklonil
"V meste hľadaj dievčinu menom Caroline!" Rozkázal som mu a potom som mu dal jej popis. "Chcem ju mať na zámku v služobníctve." Povedal som mu. Bol by som radšej ak by tu mala nejaké postavenie ale inak to nešlo.

Pohľad Caroline
Práve keď som sa chystala vojsť do domu, kde mi dovolili ostať zastavil ma nejaký muž.
"Prepáčte slečna" Oslovil ma "voláte sa Caroline?" zdvorilo sa ma spýtal a ja som len mlčky prikývla. Usmial sa "To je dobre, už som sa bál, že vás nenájdem." Hovoril a prišlo mi to divné. Kto by ma hneď prvý deň zháňal?!
"Smiem vedieť kto ste?" Opatrne som sa spýtala toho muža a on sa na mňa opäť len usmial
"Charles." Povedal svoje meno "služobník jeho lordstva" dodal a mne svitlo. Musel byť od toho lorda, ktorý sa pri mne dnes zastavil "lord Niklaus si praje aby ste sa presťahovali na zámok. Chce vás prijať do svojho služobníctva." Vysvetlil mi čo odo mňa lord Niklaus požaduje a ja som sa nad tým musela chvíľu zamyslieť. Po chvíli som došla ku svojmu rozhodnutiu.
"Prosím povedzte lordovi, že ďakujem za ponuku ale rozhodla som sa ju neprijať. Že ma to mrzí ale som tu príliš krátko na to aby som jeho prianie splnila." Povedala som a videla som, že to Charlesa pekne prekvapilo.
"Ale slečna. Lord si to praje." Zopakoval
"Znovu vravím, odkážte lordovi, že ma to mrzí ale musím to odmietnuť." Pomaly som zopakovala a v mojom tóne bola jasná úcta ale musela som to odmietnuť. Ešte som sa krátko usmiala na Charlesa a vošla som do domu, ktorý mal byť aspoň na určitú chvíľu mojim domovom.

Pohľad Niklausa
Netrpezlivo som čakal na Charlesa a prechádzal sa po celej izbe. Myslím, že som v tom tmavočervenom, mäkkom koberci, ktorý sa rozprestieral v strede izby asi vyšliapal už navždy cestičku. Prečo je tam tak dlho? Je možné že by povedala nie? Ako asi zareagovala? Takéto a podobné myšlienky sa mi preháňali hlavou ale potom som sa musel v duchu pokarhať. Správaš sa ako nejaký človek! Vždy musíš myslieť na to kto si! Posledné slová som si neustále v duchu opakoval akoby som sa snažil si tie slová vryť do pamäte. Po chvíli som začul niečie kroky ako sa blížia k izbe, v ktorej som sa práve nachádzal. Dúfam som, že je to Charles. Prešlo mi mysľou a o pár okamihov sa otvorili dvere a v nich stál Charles. V jeho tvári som videl niečo čo mi pripomínalo strach.
"Tak?" Vyzval som ho a založil som si ruky za chrbtom. Podišiel som k nemu.
"Pane..." Zasekol sa. Mal som zlé tušenie. Prešla mnou vlna hnevu
"Vrav!" Rázne som mu prikázal
"Nepodarilo sa mi ju priviesť. O-ona odmietla ísť so mnou." Povedal a teraz mu bolo jasne počuť ten strach v hlase.
"Ako to myslíš, že odmietla?" O niečo som zvýšil hlas ale následne som sa upokojil.
"Ja so..." Nenechal som ho dokončiť a rýchlo som vyšiel z izby. Bolo mi jedno, že je už večer a vydal som sa do mesta.

Pohľad Caroline
Nejako som nemohla zaspať tak som sa rozhodla ísť sa trochu prejsť. Užívala som si to ticho, ktoré z ničoho nič niekto prerušil
"Nebojíš sa tu byť tak sama?" Povedal hlas za mnou a ja som sa otočila. Stretla som sa s pohľadom lorda Niklausa.
"Ja, potrebovala som čerstvý vzduch, my lord" Povedala som a on podišiel ku mne. Zastavil sa až keď bol pri mne dostatočne blízko. Pre mňa to bolo až príliš.
"Prečo si odmietla moju ponuku, Caroline?" Opýtal sa ma a ja som mala pripravenú odpoveď.
"Odpusťte mi ale ako som povedala aj vášmu sluhovi, som tu príliš krátko..." lord ma nenechal dokončiť
"...a práve preto chcem aby si bola na panstve. Ochránim ťa pred všetkým." Povedal a ja som sa zamyslela. Ako to myslí? "Dovoľ mi to, Caroline." Dvihol mi bradu a prinútil ma pozrieť sa mu do očí.
"Tak dobre, my lord." Nakoniec som prikývla a potom sme spoločne ale zároveň som si od neho držala odstup. To musím robiť po celý čas. Držať si odstup.
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Lucka Lucka | 21. srpna 2013 v 22:32 | Reagovat

Honem další :))

2 Tinka Tinka | Web | 21. srpna 2013 v 22:59 | Reagovat

začíná to zajímavě :) těším se na další

3 Tinka Tinka | Web | 21. srpna 2013 v 23:04 | Reagovat

ok, jsi mezi Affs :)

4 ata7226 ata7226 | 22. srpna 2013 v 13:37 | Reagovat

úžasný, rychle další

5 The Archive Of Lost Dreams- TVD fanfiction The Archive Of Lost Dreams- TVD fanfiction | E-mail | Web | 22. srpna 2013 v 20:17 | Reagovat

začína to skvelo. milujem príbehy, ktoré sa odohrávajú v minulosti. už sa moc teším na ďalšiu časť :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama