Môžete ma sledovať na fanfictionstories.blog.cz!

Meeting in Paris - 5. Kapitola časť: 2/2

31. srpna 2013 v 19:39 | Emily |  Meeting in Paris
Wuíí. Konečne som napísala aj 2 časť. A už len epilóg. Nejakú tú predstavu mám čo by tam mohlo byť. Ale myslím, že pribudne asi až zajtra. Chcela by som dnes začať písať kapitolu k I'm back! Uvidím ešte. Tak dúfam, že sa vám záver bude páčiť a prajem pekné čítanie.
PS: Viem, že som vravela že bude mať okolo 500 slov ale nejako som sa rozpísala a skončilo to na čísle 1 076. Smějící se
Emily





Pohľad Caroline
"Nebola som s nikým iným Klaus." Vravela som. Vedela som, že to v ňom vrie. Opäť som nazbierala odvahu. "Ty si otcom dieťaťa." Povedala som a snažila som sa udržať slzy. Priblížil sa svojou tvárou k mojej. Keď bol odo mňa len pár centimetrov prehovoril
"Bohužiaľ." Chladne povedal a ani som sa nenazdala bol preč. Nadýchla som sa a a teraz som už slzy neudržala. Zosunula som sa k zemi a nechala svoje slzy, ktoré sa mi kotúľali jedna po druhej po lícach dopadnúť a nohavice. Pritiahla som si kolená k sebe a bradu si položila na ne. Bolelo to. Veľmi to bolelo. Ale čo iné som mohla čakať?! Jednu ruku som si podvedome položila na brucho a hoc som sa snažila ten vodopád sĺz som nemohla zastaviť.
"Neboj sa." Šepla som cez slzy. "Tebe nikto neublíži. Nedovolím to nikomu." Vravela som sa dieťa a po lícach mi stekali stále ďalšie a ďalšie slzy. Asi po pol hodine som plakať prestala a postavila sa. Nemôžem tu ostať. Pomyslela som si a hneď som šla do izby kde som sa začala baliť.

Pohlaď Chanel
Odtiahla som sa od Kola a pozrela mu do tváre
"Kol. Idem za Caroline. Ideš so mnou?" Rovno som sa spýtala.
"Áno. Možno tam bude aj Klaus." Povedal po chvíli premýšľania a tak sme sa spoločne vydali k bytu kde býva Caroline. Prišli sme tam a začali kráčať k dverám. Videla som, že dvere sú pootvorené tak som vošla ale Kolovi niečo bránilo vojsť. Samozrejme. Musí byť pozvaný. Bolo ticho. Obom nám hneď bolo jasné, že všetko nedopadlo tak ako malo a Kol len mykol hlavou na znak, že ostane von a bude počúvať a ja sa mám pýtať. Prikývla som.
"Caroline?" Zavolala som na ňu ale nemala som žiadnu odozvu. Po chvíli vyšla z jednej izby. Videla som, že má opuchnuté oči. Hneď mi to bolo jasné. Plakala.
"Áno?" Chrapľavo sa spýtala a ja som hneď prišla k nej
"Nedopadlo to dobre, však?" Spýtala som sa jej a videla som slzy v jej očiach. Ona len zavrtela hlavou a ja som ju hneď objala. "Caroline, miluješ ho?" potichu som sa spýtala a ona slabo prikývla. Po chvíľke prikývla viac akoby sa o tom presvedčila. Len som zazrela Kola ako sa premiestnil preč.

Pohľad Kola
Upírskou rýchlosťou som vyšiel z budovy a premýšľal som kde by asi tak mohol byť ten môj hlúpi brat. Šiel som po ceste a zrazu som zacítil krv. Vydal som sa tým smerom. Uvidel som Klausa, ktorý pil z nejakého dievčaťa.
"Tak tu si." Prehovoril som a Klaus upriamil pohľad na mňa. Pustil to dievča, ovplyvnil ho a potom sa presunul ku mne.
"Čo tu robíš?" Spýtal sa bez akýchkoľvek emócií
"Premýšľam aký idiot si." Povedal som mu a on sa mi nenávistne pozrel do očí
"Takže si to tiež vedel." Prehovoril a ja som prikývol
"Pozri sa Klaus. Nečakal by si to odo mňa tak nebuď prekvapený. V jednom byte je žena, ktorá ťa miluje a k tomu čaká tvoje dieťa. Tak sa spamätaj a choď za ňou, kým ju úplne stratíš." Vravel som a pričom som trochu zvýšil hlas. Chvíľu sa na mňa mračil a nakoniec sa stratil v tme. Len dúfam, že šiel tam kde mal

Pohľad Caroline
Ja ho milujem! Došlo mi to a pozrela sa na Chanel.
"Poď." Šla som s ňou do obývačky a obe sme si sadli na gauč
"Tak v čom je problém?" Spýtala sa ma
"V tom, že keď som mu povedala, že je otcom mi povedal, že bohužiaľ." Trochu sa mi pri tom zatriasol hlas a sledovala som Chanel
"To neurobil." Povedala s náznakom hnevu. Ja som len prikývla "Čo máš ďalej v pláne?" Spýtala sa ma
"Odídem." Jednoducho som odvetila
"Čo? Nie, nie, nie, nie, nie. Opakujem sa. NIE!" Ihneď začala namietať. Chcela som niečo povedať ale prerušil ma príchod Klausa a ja som len ostala s pootvorenými ústami
"Necháš nás?" Spýtal sa Chanel pričom zo mňa nespustil pohľad ani len na sekundu. Chanel prikývla a potom len mlčky odišla. Prisahala by som, že som na jej tvári videla úsmev. Ja som len zamračene pozerala na Klausa
"Čo tu chceš?" Vyštekla som na neho
"Porozprávať sa." Kľudne odvetil a chystal sa sadnúť si na miesto, kde predtým sedela Chanel ale ja som sa postavila a zastavila ho.
"Vypadni!" Rázne som povedala a Klausa to prekvapilo
"Čože?" Spýtal sa s nadvihnutým obočím
"Vypadni!" Zopakovala som
"Caroline ja sa chcem..." Nedovolila som mu dokončiť vetu
"Ako ťa mám ešte vyhodiť? Opakujem sa. Vypadni!" Teraz už rozhorčene som vravela a už ma to začínalo štvať. Síce ho milujem ale to čo povedal bolo veľa. Bolo mi jedno, čo odo mňa ešte chce. Videla som, že ho to naštvalo ale neriešila som to. Jediné čo som teraz chcela je aby odišiel. Zamračene som ho sledovala až dokým neurobil niečo, čo príjemne prekvapilo. Pobozkal ma. Krásny pomalý a hlboký bozk, plný lásky.

O 5 mesiacov

Pohľad Klausa
Nervózne som sedel pred dvermi jednej z mnohých izieb tohto domu, v ktorom žijem asi 5 mesiacov.
Všetko som počul. Úplne všetko. Neuveriteľne som sa bál o Caroline. Len pre istotu som jej dal svoju krv. Za nič na svete ju nechcem stratiť. Po veľmi dlhom čase vyšla z izby nejaká žena a zavolala ma dovnútra. Videl som vyčerpanú Caroline, ktorá ležala na posteli a v náručí mala čosi maličké. Podišiel som k nej a nemohol som uveriť vlastným očiam.
"Je to dievčatko." Prehovorila Caroline so šťastným úsmevom na perách.
"Dievčatko." Zopakoval som po nej a nespúšťal oči z toho malého stvorenia, ktoré mala v náručí. Zrazu mi ju Caroline podala. Zmätene som na ňu pozrel
"No tak, Nik. Vezmi si ju." Povedala mi s úsmevom a ja som si opatrne prevzal svoju dcéru do rúk. Trochu sa mi zaleskli oči. Otvorila očká a usmievala sa na mňa. Bola nádherná. Moje oči a nos. Carolinin úsmev a vlásky. Je dokonalá.
"Ako sa bude volať?" Spýtal som sa jej a Caroline sa len usmiala.
"Nina." Odvetila a ja som sa na ňu pozrel
"Prečo práve Nina?" Spýtal som sa jej. To meno sa mi páčilo a veľmi.
"Len mám tušenie, že práve to je meno pre ňu." Povedala a ja som jej vrátil malú Ninku. Potom som sa sklonil ku Caroline a pobozkal ju.
"Milujem ťa." Povedal som jej

"Milujem ťa." Usmiala sa na mňa a v tom momente začala Nina plakať akoby sa hnevala , že nie je všetka pozornosť upriamená na ňu.
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Vanessa Vanessa | 31. srpna 2013 v 20:05 | Reagovat

To bylo nádherné :))

2 The Archive Of Lost Dreams- TVD fanfiction The Archive Of Lost Dreams- TVD fanfiction | E-mail | Web | 31. srpna 2013 v 21:25 | Reagovat

krásne  :-)

3 Monie Monie | E-mail | Web | 31. srpna 2013 v 21:57 | Reagovat

Nádherné...úžasná poviedka...:)

4 Lucka Lucka | 31. srpna 2013 v 22:06 | Reagovat

Krása :))

5 Katarína Katarína | Web | 31. srpna 2013 v 22:16 | Reagovat

To bylo dokonalé :D

6 Krystý Krystý | 31. srpna 2013 v 22:34 | Reagovat

Krása:)

7 Tinka Tinka | Web | 31. srpna 2013 v 22:45 | Reagovat

Dokonalost sama :) Jen mi trochu vadí, jak si to ustřihla, ale opravdu jen malilinko :) Jééj, těším se na další část I'm Back! a samozřejmě na Epilog :D

8 petíí** petíí** | 31. srpna 2013 v 23:44 | Reagovat

úžasná ..už se těším na epilog :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama