Môžete ma sledovať na fanfictionstories.blog.cz!

Meeting in Paris - 3. Kapitola

29. srpna 2013 v 18:12 | Emily |  Meeting in Paris

Máme tu ďalšiu kapitolu k Meeting in Paris. Nejako som nepremýšľaľa nad tým čo píšem a tak vzniklo toto. Dúfam, že sa vám bude aspoň trochu páčiť. Napadol ma jeden záver ( ktorý by ste vôbec nečakali :D ) ale neviem či ho použijem. Ešte sa to uvidí. Tak prajem pekné čítanie a komentáre potešia. ;D
Emily




Pohľad Caroline
"Čo tu robíš?" Spýtal sa ma a prešiel ma pohľadom. Zastavil sa na mojom bruchu. Sakra! Pomyslela som si keď som začula ako prekvapene vydýchol a potom zalapal po dychu. Prešiel pohľadom naspäť na moju tvár a hodnú chvíľu ju skúmal. Ja som sa radšej pozerala do zeme. Nechcela som sa ani za nič stretnúť s jeho pohľadom. Síce. Nemuselo by mu dôjsť, že to dieťa je jeho. A navyše je to nemožné! Je hybrid! Napoly upír a upíry nemôžu mať deti.
"Čo je to, Caroline?" Spýtal sa bez akýchkoľvek emócií a chladným tónom.
"Myslím, že ti to vravieť nemusím." Snažila som sa vyhnúť odpovede ale Klaus ma chytil za ramená a pritlačil ma k stene.
"Čo to je?!" O niečo zvýšil hlas ale ja som v jeho očiach videla ublíženie a niečo čo pripomínalo bolesť.
"Som tehotná!" Vyhŕkla som a zvlhli mi oči "Si spokojný?" Dodala som a vymanila sa z Klausovho zovretia. Sklonila som hlavu aby nevidel tie slzy a vybehla hore schodmi až do bytu. Zabuchla som za sebou dvere a nadýchla som sa aby som trochu zahnala tie slzy. Asi po pol hodine som sa úplne upokojila a rozhodla som sa zájsť na menšiu návštevu do kuchyne. Otvorila som chladničku a pozrela, čo tam je. Nič. Otvorila som malú mrazničku a našla tam ešte trochu zmrzliny. Vzala som si ju, lyžičku a sadla som si pred televízor.

Pohľad Klausa
Šiel som ulicami a stále som tomu nemohol uveriť. Cítil som sa zradene, ublížene a sám. Od niekoho som začul, že Caroline je v Paríži a myslel som, že by som s ňou mohol začať nový život. Ale teraz to je iné. Je tehotná. Má niekoho iného! Mal som chuť niekoho zabiť. Uvidel som pred sebou mladé tmavovlasé dievča a práve teraz mi bolo jedno, kto to je. Bola tu a bola sama. Dokonalé. Zmenil som smer a šiel k nej. Keď som bol tesne za ňou sa otočila. Zamračila sa na mňa akoby som jej niečo urobil a prebodla ma pohľadom.
"Prepáčte, nechcel som vás vystrašiť." Slušne som jej povedal a trochu som sa pousmial.
"To je v poriadku." Povedala a ešte stále ma prebodávala pohľadom akoby ma chcela zabiť.
"Poznáme sa?" Spýtal som sa a celú som ju prešiel pohľadom. Úprimne povedané nevyzerala zle. A bola chutná. Tak na jednu noc.
"Nie ale počula som o tebe." Povedala mi a ja som sa samoľúbo uškrnul
"Samozrejme. Kto by o mne nepočul." Povedal som jej a ona sa na mňa len zamyslene pozrela. Niečo mi nesedelo. Ak je človek ako o mne mohla počuť?! Pomyslel som si a potom som sa jej pozrel do očí. "Kto si a odkiaľ si o mne počula?" Spýtal som sa jej pričom som ju ovplyvňoval.
"Od Caroline." Ihneď mi odpovedala a ja som spokojne prikývol.
"Teraz pôjdeš so mnou." Opäť som ju ovplyvnil a šiel som k najbližšiemu podniku, ktorý som uvidel.

Pohľad Caroline
V noci som mala jeden krátky sen, z ktorého som ostala v neistote.

Prebudila som sa na slnečné lúče, ktoré prenikali cez otvorené okno a v mäkkej posteli. Posadila som sa a obzrela sa okolo seba. Všetko bolo také krásne. Veľká miestnosť vymaľovaná na slabomodro. Závesy na oknách s ktorými sa pohrával letný vetrík a zvuk mora doliehajúci k mojim ušiam. Musela som sa usmiať. Bolo to takmer dokonalé.
"Mami!" Do izby vcupotalo malé dievčatko, mohlo mať asi 3 roky.
"Ahoj zlatíčko." Usmiala som sa na to dievčatko a zliezla som z postele aby som ju malú mohla vziať na ruky a privinúť k sebe. Ako som ju objala všimla som si na prste prsteň s modrým kameňom a na ľavej ruke strieborný prsteň s veľkým diamantom. Teraz som to neriešila a usmievala som sa nad tým pocitom. Mať svoju dcéru v rukách.
"Nina?" Doľahol ku mne hlas muža, ktorý mieril k mojej izbe. Čoskoro sa vo dverách objavil len v nohaviciach Klaus Mikaelson! Ako uvidel mňa s Ninou na rukách sa usmial a prešiel k nám. Pobozkal malú na vrch hlavy a mne venoval bozk na líce.

Prudko som sa posadila a trochu zmätene pozerala pred seba. Čo to dopekla bolo? Prešlo mi hlavou a rozhodla som sa ísť si dať rýchlu sprchu.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Megi Megi | E-mail | Web | 29. srpna 2013 v 18:39 | Reagovat

Ahoj, psala si u mě na blog, že chceš být affs, takže si mě zapiš, já si tě jdu taky zapsat. :-)
Mimochodem, s tématem blogu ses naprosto trefila, miluji TVD. :D

2 Tinka Tinka | Web | 29. srpna 2013 v 18:57 | Reagovat

Júúúj! Úžasná kapitolka :) Jsem vážně zvědavá, jak zareaguje Klaus, když to zjistí :) A ten sen, že by vize? :D kdy bude další?

3 petíí** petíí** | 29. srpna 2013 v 19:07 | Reagovat

nádherná kapitolka :)) honem honem další :))

4 Vanessa Vanessa | 29. srpna 2013 v 19:18 | Reagovat

Ty mi teda dáváš takhle mě napínat jsem zvědavá co řekne Klaus až zjistí že to dítě je jeho :D

5 Lucka Lucka | 29. srpna 2013 v 19:19 | Reagovat

Krása jako vždy prosím honem další :))

6 Monie Monie | E-mail | Web | 29. srpna 2013 v 20:08 | Reagovat

Poviedku som čítala od začiatku, dosť ma chytila, kedže poviedku, kde by bola Caroline tehotná s Klausom, som ešte nečítala, moc sa ti podarila, rýchlo další diel... ;)

7 Krystý Krystý | 29. srpna 2013 v 21:24 | Reagovat

Zase úžasný díl jsem zvedavá jak Klaus zareaguje až zjistí,že to dítě je jeho

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama