Môžete ma sledovať na fanfictionstories.blog.cz!

Meeting in Paris - 2. Kapitola

28. srpna 2013 v 22:52 | Emily |  Meeting in Paris
Takže. Chceli ste ešte dnes jednu kapitolu tak je tu. Zdá sa mi, že je to trochu slabšia kapitola ale snáď nevadí. Síce je trochu neskôr ale bude to tým, že ma dnes večer príšerne bolela hlava ale aj tak som písala. Priznám sa išlo to zo mňa ako z chlpatej deky. Vidím, že táto poviedka má pozitívnu odozvu a tak sa jej budem venovať viac. Bude mať len 5 kapitol + epilog tak to bude ľahké. Mimochodom. Zabudla som to napísať. Je na prianie pre Vanessu. Ďakujem za nápad. Tak nebudem vás zbytočne zdržiavať a tak šup-šup do čítania.
Emily




NIE! TO JE SNÁĎ SEN! NIE! NIE! NIE! NIE! TO NIE JE PRAVDA! Prebehovalo mi hlavou keď som uvidela osobu, ktorú som si práve priala vidieť najmenej zo všetkých. Klaus Mikaelson! Znervóznela som a začala som panikáriť. Čo teraz? Ako sa odtiaľto teraz dostať? Mohol niečo počuť?! A hlavne. Čo tu dopekla robí?! Takéto myšlienky mi chodili hlavou a Chanel si musela všimnúť, že som znervóznela.
"Deje sa niečo?" Spýtala sa a ja som si povzdychla. Opäť jej mám klamať?
"Nič zvláštne." Povedala som jej a ona nadvihla jedno svoje dokonalé obočie.
"Carol..." Nedopovedala lebo som ju prerušila
"Šššššš!" Rýchlo som si priložila ukazovák na pery a Chanel sa na mňa zamračila.
"Tak fajn! Povieš mi čo sa tu deje?" Spýtala sa ma a zložila si ruky na prsiach
"Dobre, ale poď inde." Povedala som a Chanel sa na mňa spýtavo pozrela "Neskôr." Osvetlila som a ona prikývla. Šla zaplatiť a ja som sa radšej postavila bokom. Keď prišla Chanel obe sme odišla k parku, ktorý bol asi 5 minút pešo od kaviarne. Slnečné lúče ešte trochu osvetľovali oblohu a pomaly sa už ukazoval mesiac. Došli sme do parku a sadli sme si na prvú lavičku, ktorú sme uvideli.
"Tak?" Ozvala sa ako prvá Chanel a ja som sa nadýchla
"Ten muž, čo tam bol..." Začala som a Chanel to muselo dôjsť keďže som počula ako zalapá po dychu "otec môjho dieťaťa." Dokončila som a sledovala som jej reakciu. Chvíľu bola ticho a potom sa na mňa pozrela akoby práve objavila Ameriku.
"Tak načo čakáš?" Pojašene sa ma spýtala a ťahala ma na nohy. Ohľadne takýchto vecí bola vždy ako pojašená.
"Čo to robíš?" Spýtala som sa jej a s nadvihnutým obočím sa na ňu pozerala
"Čo je?" Zastavila sa a pozrela na mňa "musíš ísť za ním a povedať mu to!" rozkazovačne povedala a ja som hneď začala namietať.
"Nie! K tomu ma neprinútiš. Nepôjdem za ním a nepoviem mu to za žiadnych okolností." Tvrdohlavo som jej povedala a ani za svet som sa nechcela postaviť.
"Ale Caroline." Povedala prosiacim hlasom ale ja som opäť tvrdohlavo krútila hlavou.
"Nie!" Rozhodne som odpovedala a Chanel sa na mňa zamračila, nakoniec si sadla naspäť vedľa mňa lebo pochopila, že to nemá cenu.
"Mimochodom, bol neskutočné sexy." Povedala a nenápadne sa na mňa pozrela. Vedela som o čo jej ide. Chcela vo mne vyvolať žiarlivosť. Keby len tak vedela, čo je Klaus zač. Na to čo povedala som neodpovedala.
"Tak a kedy budeš pokračovať v rozprávaní. Zatiaľ len viem, že je otcom tvojho dieťaťa. Nič viac!" Hovorila naoko pobúrene a pri tom rozhadzovala rukami. Tak som jej začala všetko hovoriť a asi po 15 minútach som skončila.
"Tak a prečo si mu to nepovedala?" Spýtala sa ma po hodnej mlčania a ja som na ňu pozrela pohľadom alá to myslíš vážne?
"Bola to noc z opitosti. Ako som mu to mala povedať? Nemohla by som." Vysvetlila som jej a ona prevrátila očami.
"Ale no tak, Caroline." Opäť ten prosiaci tón. Ja som sa pozrela na hodinky. Rozhodla som sa vrátiť. Pousmiala som sa na Chanel
"Vieš, mala by som sa už vrátiť." Povedala som jej a ona prikývla.
"Áno, máš pravdu." Povedala a tiež sa postavila. Narýchlo sme sa objali a každá išla svojou cestou. Ja počas tej svojej som premýšľala. Ako je možné, že je práve tu? Prečo? Premýšľala som, že by som opäť odišla ale nechcela som to. Nechcela som opäť opúšťať svoj život. Prechádzala som po ulici, ktorá bola asi 3 bloky od môjho bytu keď som sa na chvíľu zastavila a zahľadela sa na krásne osvetlenú Eiffelovú vežu. Z ničoho nič mi do očí vošli slzy. Priradila som to k tomu tehotenstvu. Bola som veľmi citlivá. Premenlivé nálady, nevoľnosti, chute. To všetko mi dokonale liezlo na nervy a chcela som aby to čím skôr bolo za mnou. Pritiahla som si sveter bližšie k sebe, keďže mi začínalo byť trochu chladno. Opäť som začala kráčať k bytu a trochu som pridala do kroku. Bolo mi chladno. Bola som už takmer pri byte keď som do niekoho narazila. Cítila som sa nesmierne trápne.
"Prepáčt..." Ten muž sa zasekol vo vete a prekvapene sa na mňa pozrel. "Caroline?" S jemným náznakom prekvapenia v hlase sa ma spýtal. Ostala som šokovane stáť a nevedela som čo robiť. Ako prvé mi napadlo moje trošku vypuklé bruško, ktoré na priliehavom svetri bolo pekne vidieť.
"Klaus." Pozdravila som ho oslovením mena a tvárila som sa ľahostajne hoci vo vnútri som bola celá roztrasená od strachu, že si to všimne.
"Čo tu robíš?" Spýtal sa ma a prešiel ma pohľadom. Zastavil sa na mojom bruchu. Sakra! Pomyslela som si keď som začula ako prekvapene vydýchol a potom zalapal po dychu.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Vanessa Vanessa | 28. srpna 2013 v 23:10 | Reagovat

Jé děkuju obě dvě kapitolky+ prolog jsou nadherný. Myslím že za chvíli z tebebudu mít infarkt tak úžasně píšeš :))

2 Lucka Lucka | 29. srpna 2013 v 8:20 | Reagovat

Zase krása honem další :))

3 Krystý Krystý | 29. srpna 2013 v 10:50 | Reagovat

Krása

4 Tinka Tinka | Web | 29. srpna 2013 v 11:01 | Reagovat

Krása :) Jen doufám, že si šťastně nepadnou do náruče, ale budou si muset ještě přes něco přejít :D těším se na další

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama