Môžete ma sledovať na fanfictionstories.blog.cz!

Meeting in Paris - 1. Kapitola

28. srpna 2013 v 14:21 | Emily |  Meeting in Paris

A na svete je 1. kapitola. Som celkom spokojná ale neviem ako vy. Písala som ju veľmi rýchlo, keďže o chvíľu musím utekať von. Mám tušenie, že kapitoly tejto poviedky budú o niečo kratšie ako v poviedky I'm back! ale dúfam, že vám to nevadí. Tak prajem vám krásne čítanie.
Emily





Práve zapadalo slnko keď som sa rozmyslela, že sa pôjdem trochu prejsť po Paríži a nadýchať sa čerstvého vzduchu. Vzala som si obyčajný tenký čierny svetrík a vyšla som z bytu. Vonku slabo povieval letný vetrík a obloha sa pomaly sfarbovala do oranžovej. Všetko to malo takú romantickú atmosféru. Myšlienku a všetko spoločné s romantikou som ale hneď z mojej hlavy zahnala. O pár minút mi zazvonil mobil a ja som sa pozrela na displej. Volala mi Chanel. Moja najlepšia priateľka tu v Paríži. Stretli sme sa asi 2 týždne po mojom príchode sem v malej kaviarni Le Procope. Bola to najstaršia kaviareň v Paríži. Dohodli sme sa, že sa tam aj teraz stretneme. Šla som pomaly ku kaviarni. Popritom som premýšľala. To v poslednom čase robím dosť často. Celý môj život sa zmenil. Asi po 10 minútach pomalej chôdze som prišla ku kaviarni a pri jednom stole vonku. Zamierila som si to teda k vysokej krásnej brunetke so zelenými očami a plnými ružovými perami. Sadla som si oproti nej.
"Ahoj." S úsmevom som ju pozdravila a ona mi úsmev opätovala
"Ahoj, Caroline." Oplatila mi pozdrav a zamiešala lyžičkou kávu, ktorú mala položenú pred sebou
"Ako sa ti darí?" Spýtala som sa jej a ona zo začiatku len prikývla
"Všetko je po starom." Žiarivo sa usmiala a potom ma prešla pohľadom, zastavila sa na mojom bruchu. Jemne som sa zamračila "Začína to už vidieť, však?" Povedala s úškrnom a ja som prikývla. Bola jediná, kto vedel o tomto mojom tajomstve. Nevedela to ani len moja matka, ani Klaus, ani Elena či Bonnie.
"Áno, už pomaly áno." Prikyvovala som a ruku som položila na brucho. Čoskoro prišiel jeden z personálu podniku a ja som si u neho objednala len minerálku. Chanel ma len ticho pozorovala
"Prečo mi nechceš povedať, kto je otec?" Spýtala sa ma. Vždy som jej odpovedala na všetko ale ohľadne dieťaťa a otca toho dieťaťa nikdy nič. Pre ostatných to bolo zahalené rúškom tajomstva ale pre mňa to bolo niečo s čím som sa musela naučiť žiť. A k tomu všetkému ako som jej to mala povedať. To vieš, otec môjho dieťaťa je nesmrteľný a pôvodný hybrid, ktorý má okolo 1000 rokov a nemôže zomrieť?! Nie! Pozerala by na mňa ako na blázna, ktorý patrí na nejaké liečenie. Tak preto som sa rozhodla, že jej radšej o mužovi menom Klaus Mikaelson nič nepoviem. Bude to takto oveľa lepšie. Pre všetkých. Viem, že je to odo mňa voči Klausovi nespravodlivé ale čo som asi tak mala urobiť? Prísť za ním a povedať mu, že som tehotná? Na to som bola príliš zbabelá.
"Je pre mňa ťažké o tom hovoriť." Odvetila som a ona sa na mňa pozrela s nadvihnutým obočím potom odvrátila pohľad a začala listovať v nejakom časopise. Ja som si spomenula na to ako som odchádzala. Bolo to veľmi ťažké ako pre mňa tak aj pre moju mamu, Elenu, Bonnie, Stefana, Matta a ostatných mojich priateľov v Mystic Falls. Ťažké bolo aj nájsť nejakú výhovorku aby som mohla odísť.

Vyšla som z poza rohu na chodbe a pozrela sa smerom k Elene a Bonnie. A je to tu. Musím im povedať, že odchádzam. Síce to nechcem ale musím to urobiť. Nech sa deje čokoľvek. Zhlboka som sa nadýchla a vykročila som k nim. Určite som bola bledá.
"Ahoj Caroline." Pozdravila ma Bonnie a Elena sa na mňa usmiala ale takmer hneď zvážnela keď uvidela aká som bola bledá.
"Čo sa deje?" Spýtala sa ma Elena.
"Ja.." nadýchla som sa "odchádzam" povedala som trochu roztraseným hlasom a sledovala som reakciu Bonnie a Eleny
"Prečo?" Spýtala sa potichu Bonnie a ja som nevedela, čo jej odpovedať
"Vyskytol sa jeden malý..." trochu som sa nad tým zamyslela, až taký malý to zase nie je "problém, ktorý budem musieť vyriešiť" Povedala som a oni obe prikývli. Nečakala som, že to tak rýchlo pochopia
Z môjho premýšľania ma prerušila až Chanel, ktorá sa ma opäť niečo pýtala
"Povieš mi aspoň ako vyzeral?" Spýtala sa a ja som prikývla. Alespoň niečo jej poviem
"Vysoký, zlatisté vlasy, krásne modré oči, dokonalá postava, krásne plné pery, anglický prízvuk." Hovorila som, to čo ma o Klausovi napadlo a Chanel sa ozvala
"Niečo ako tamten?" Spýtala sa ma a kývla hlavou k mužovi, na ktorého práve teraz pozerala. Bol asi o 4 stoly od nás a ja som sa otočila. NIE! TO JE SNÁĎ SEN! NIE! NIE! NIE! NIE! TO NIE JE PRAVDA!
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 petíí** petíí** | 28. srpna 2013 v 14:57 | Reagovat

úžasný (opět):-DDD honem honem další (nejlépe ještě dneska) :))

2 Krystý Krystý | 28. srpna 2013 v 16:14 | Reagovat

Úžasný

3 The Archive Of Lost Dreams- TVD fanfiction The Archive Of Lost Dreams- TVD fanfiction | E-mail | Web | 28. srpna 2013 v 16:17 | Reagovat

už sa teším na ich stretnutie a klausovu reakciu, keď sa to dozvie, ak mu to samozrejme caroline plánuje povedať

4 Tinka Tinka | Web | 28. srpna 2013 v 16:59 | Reagovat

Už se těším, co na to řekne Klaus a hlavně jak to vezme :D doufám, že špatně a nedáš je hned dohromady :D těším se na další, doufám, že se dočkám ještě dneska ;)

5 Lucka Lucka | 28. srpna 2013 v 20:54 | Reagovat

Krása,krása ty mi teda dáváš honem další nejlépe ještě dneska :DDD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama