Môžete ma sledovať na fanfictionstories.blog.cz!

I'm back - 9. kapitola

23. srpna 2013 v 21:31 | Emily |  I am back
Opäť sa hlásim už s o dosť lepšou náladou ako včera. Ani neviem čo mi tak zlepšilo náladu ale dnes bol bola celý deň totálne bláznivá a skončilo to tak, že som si vyliala čokoládu na svoje obľúbené biele tričko ( -.-'' ). Ale tak keďže som mala náladu dopísala som 9. kapitolu. Dostala som jeden nápad, ktorý neskôr pridám do deja a všetko sa ešte o doosť skomplikuje ( nie je to Kol :D :D ) Takže ak chcete môžete hádať. Ďalej. Je nejakých 200 návštev do 2000. Páni. ĎAKUJEM VÁM. Ste úžasný. Táto kapitola má 1 116 slov. Páni. Toľko som ešte asi nenapísala. :D Tak dúfam, že sa bude páčiť.
PS: Nejako sa mi zapáčilo písanie flashback-ov tak sa nedivte ak sa v každej kapitole nejaký objaví. A dúfam, že sa vám tie flashback-y páčia :D

Vaša Emily




Pohľad Elijaha
Po ceste plnej trápneho ticha sme konečne prišli k jej domu. Vystúpil som z auta a pozrel som sa na dom. Musel dom uznať, že má štýl. Veľký moderný dom, v ktorom bolo niečo aj tradičné.
"Tak poď!" Ozvala sa po dlhej dobe Tatia a pohla sa smerom k vstupným dverám z bieleho dreva. Obaja sme vstúpili dovnútra a ja som musel opäť uznať jej štýl. Drevená podlaha, ktorá bola podľa všetkého z najkvalitnejšieho tmavého dreva. Miestami sa vyskytovali tmavočervené až krvavočervené drahé koberce. Všetko bolo ako ale vyzeralo to skvelo. Všetko bolo ladené do tmavej. Dokonca ja steny. Po stenách viseli vzácne a starožitné obrazy. Tatia mykla hlavou k obývacej časti. Obaja sme išli teda tam. Kožené sedačky a k nim podobne kreslá spolu priam dokonale ladili. Na sedačkách boli vankúše, ktoré mali kvetinový vzor. Zdalo sa mi, že to bolo ručne vyšívané. Sadol som si na jednu sedačku a Tatia si sadla do kresla oproti. Uprene ma sledovala pohľadom svojich krásnych hnedých očí a ja som robil to isté. Bola taká krásna. Prešlo mi hlavou a potom sa ozvala.
"Tak o čom si sa chcel porozprávať?" Spýtala sa ma a prehodila si jednu nohu cez druhú.
"O nás, Tatia." Prehovoril som a dvihol som hlavu o čosi vyššie.
"Myslela som si to." Povedala potichu ale ja som to počul. "Pozri Elijah..."Prerušil som ju
"Viem, že miluješ Niklausa." Hneď ako som to dopovedal už bola pri mne. Sadla si vedľa mňa a ruku položila na moju, ktorú som mal položenú na nohe.
"Elijah. Budem úprimná." Začala a ja som mal z toho divný pocit "Asi nepoviem to čo chceš počuť ale nebudem klamať. Moje city sa ani za tých tisíc rokov nezmenili. A ty dobre vieš čo to znamená." Povedala mi a potom som už len sledoval ako sa jej ruka pohla smerom nahor až k mojej tvári. Pohladila ma po líci. S týmto dotykom sa vo mne objavili staré city, na ktoré som chcel vždy zabudnúť.
"Elijah, pamätáš sa na naše úplne" jasne som počul ako to slovíčko zvýraznila "stretnutie?" Spýtala sa a ja som prikývol. Samozrejme, že sa na to pamätám

Písane z pohľadu 3 osoby
/ flashback /
Malé 4-ročné dievčatko s hnedými vlnitými vlasmi sa hralo na brehu rieky. Púšťala rôzne lístočky do rieky a hádala, ktorý bude ako prvý pri jednej skale. Zrazu ju niekto zavolal. Jej matka.
"Tatia. Zlatíčko poď sem." Volala na ňu a Tatia ako poslušné dievčatko poslúchla matku a ihneď postavila a rozbehla sa k matke. Vlasy jej pritom voľne viali v jesennom vetríku, ktorý slabo povieval. Veselo sa smiala keď dobehla k matke a objala ju. Bola šťastná. Veď bola ešte len dieťa a nemala žiadne starosti tak ako jej rodičia. Strach z nadprirodzených bytostí, ktorých sa trebalo báť len raz za mesiac. V deň keď bol mesiac úplný. Spln. Ale ju to ešte nemuselo zaťažovať. Každý mesiac sa skryli do jaskýň pod ich dedinkou. Boli to poprepájané tunely. Dokonalý úkryt.
"Čo je mami?" Spýtala sa detským hláskom a matka na ňu s láskou pozrela
"Chcem aby si sa s niekým zoznámila, Tatia." Povedala jej matka a ona opäť poslušne poslúchla. Matka ju vzala za ruku a viedla k rodine, ktorá tu bola už 4 roky ale zatiaľ sa nezoznámili.
"Esther." Oslovila ju matka
"Marie" Opätovala jej akoby pozdrav a usmiala sa
"Toto je moja dcéra. Tatia." Predstavila Marie svoju dcérku a Tatia podišla bližšie k Esther.
"Teší ma." Povedala sladkým hláskom a Esther sa na ňu usmiala.
"Tiež ma teší, Tatia." Naďalej sa na ňu usmievala a potom zavolala svoje deti a manžela.
"Mikael." Predstavil sa Estherin manžel a pritom sa trochu usmial na obe. Trochu ustúpil aby mohli dopredu jeho deti.
"To je Finn." Ukázala na pravdepodobne na najstaršieho z jej synov "Ďalej Elijah." Ukázala na ďalšieho "Niklaus, Kol, Rebekah." Postupne ukazovala na svoje deti, pričom pri každom povedala jeho vek. Rebekah bola rovnako stará ako aj Tatia, tak sa k nej hneď aj Tatia postavila.
"Ahoj. Ja som Tatia." Prestavila sa blonďavému dievčatku
"Ahoj. Ja Rebekah." Tiež sa predstavila a potom sa ešte spýtala "Budeme kamarátky?" Tatia na to hneď prikývla.
"Áno." Povedala nadšene. "Môžeme sa spolu hrať." Hovorila a potom sa zvedavým pohľadom pozrela na Rebekiných súrodencov. Na tvári sa jej usídlil obrovský úsmev. Vždy bola taká priateľská a veselá kopa. "Môžete aj vy" všetkých obdarila svojim veľkým úsmevom ale jeden venovala staršiemu chlapcovi s hnedými očami a chlapcovi so zlatistými vlasmi a potom sa otočila a rozbehla za matkou, ktorá už bola na ceste naspäť.
/ Koniec flashback-u/
Pohľad Elijaha
Celá tá spomienka mi prešla hlavou a potom som sa pozrel na Tatiu.
"Samozrejme, že sa pamätám." Prikývol som a potom som sa zamyslel. "Počkaj. Čo to s tým má?" Dožadoval som sa odpovede a popritom som skúmal Tatiínu tvár. Čo tým myslela? Táto otázka mi vŕtala hlavou ale čakal som keď Tatia odpovie
"Vieš, už vtedy som vedela, že to medzi nami neostane len na bode priateľstva. Páčil si sa mi už ako dieťaťu. Ale musím o Nikovi povedať to isté. Zaujal ma hneď ako sme sa stretli. Je mi to ľúto ale musím ti to povedať. Nikdy by som sa nedokázala medzi vami dvoma rozhodnúť." Hovorila a mňa to trochu zamrzelo ale nedával som na sebe nič vedieť. Hľadal som spôsob ako z nej dostať, ktorého miluje viac. Viem, že klame. Poznám to a hlavne na nej. Je úplne jedno, že sme sa tisíc rokov nevidela. Pre mňa to je stále tá istá Tatia.
"Je tu ešte niečo čo by si mi chcela povedať?" Spýtal som sa a videl som, že nad niečím premýšľa. "Tatia?" Povzbudil som ju a vzal jednu jej ruku a schoval medzi moje "Môžeš mi veriť." Pousmial som sa na ňu a ona prikývla.
"Ja nie som obyčajný upír." Povedala a mne to došlo
"Si Pôvodná. Rovnako ako ja a moja rodina. " Hovoril som a ona len prikývla
"Ale je tu ešte niečo. Nie som obyčajný" naznačila úvodzovky "pôvodný upír. Som niečo ako Nik. Som niečo ako hybrid." Povedala a výraz mojej tváre sa úplne zmenil. Bol som zaskočený. Toto som nečakal.
"Takže čo si? Vlkolak?" Spýtal som a ona len pokrútila hlavou.
"Som z polovičky čarodejnica, Elijah." Povedala to čom som vôbec nečakal a popritom zo mňa ani len na sekundu nespustila oči.
"Nie! To je nemožné!" Namietal som ale ona sa len usmiala
"Je to pravda, Elijah." Povedala mi a opäť mi prešla rukou po líci. Tento krát tam tú ruku nechala dlhšie. Nechcel som aby ju dala preč. Páčil sa mi pocit mať ju opäť blízko seba. Opäť mať možnosť cítiť pod prstami jej hebkú pokožku
"Tatia." Šepol som a pozrel som sa jej do očí. "Milujem ťa."
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Lucka Lucka | 23. srpna 2013 v 22:34 | Reagovat

Krása jako vždy :))

2 Tinka Tinka | Web | 24. srpna 2013 v 10:11 | Reagovat

úžasné, slupla jsem dosud publikované části jako malinu a moc se mi povídka líbí ;) těším se na další

3 Vanessa Vanessa | 24. srpna 2013 v 10:39 | Reagovat

Zase úžasný :))

4 The Archive Of Lost Dreams- TVD fanfiction The Archive Of Lost Dreams- TVD fanfiction | E-mail | Web | 24. srpna 2013 v 20:17 | Reagovat

samozrejme, že sa flashbacky páčia. tento bol naozaj skvelý, taký netypický. krásna časť :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama