Môžete ma sledovať na fanfictionstories.blog.cz!

Happy birthday, Caroline

3. srpna 2013 v 20:29 | Emily |  Jednorázové
Tak. Prvá jednorázovka je napísaná. A je pre Lucku. Dúfam, že sa bude páčiť a pekné čítaníčko.
Emily




Pozerala som sa z okna na krásne Benátky. Bol večer a mesto bolo krásne osvetlené. Rozhodla som sa ísť trochu prejsť. Spoznať nočné Benátky a prípadne sa na niekom nakŕmiť. Vzala som si teda bundu a kabelku a vyšla von. Vietor mi rozfúkal vlasy, čo ma prinútilo trochu skloniť hlavu a vlasy si upraviť naspäť. Vykročila som teda do ulíc a myšlienky sa mi mimovoľne zatúlali k Mystic Falls. Čo sa tam asi tak deje? Sú moji priatelia na mňa ešte nahnevaní, preto že som odišla? Náhle sa mi v hlave objavila veta, ktorú mi pred 50 rokmi povedal Klaus. Malomestský chlapec, malomestský život. To ti stačiť nebude. A mal pravdu. Nikdy by mi to nestačilo. Preto som aj odišla. Chcela som spoznať svet. Chcela so spoznať najkrajšie miesta na Zemi. A to som aj spravila. Odišla som z malého mesta a išla som do sveta. A teraz som v jednom z najkrajších miest a upútala ma jedna galéria na druhej strane cesty. Prešla som teda tam a vstúpila do galérie. Vyrazilo mi to na chvíľu dych. Detailnosť tých obrazov bola neskutočná. Fascinovane som si prezerala obrazy keď sa predo mnou objavil nejaký pán. Usmial sa na mňa a podal mi obálku. Nadvihla som obočie ale obálku som si vzala. Hneď ako som obálku vzala do rúk, ten muž odišiel. Mykla som plecami a otvorila som obálku. Bol tam len čas a meno reštaurácie. Trochu ma to prekvapilo ale povedala som si, prečo nie? Išla som teda naspäť do bytu aby som sa pripravila. Keď som už bola v byte, išla som sa rýchlo osprchovať a potom som sa postavila pred skriňu, pred ktorou som hodnú chvíľu stála lebo som nevedela čo si mám obliecť. Niekto zazvonil a ja som šla len v uteráku otvoriť. Vo dverách stál poslíček a v rukách mal krabicu.
"Pre vás slečna." Povedal a podal mi tú krabicu. Prevzala som si ju a zatvorila dvere. Položila som krabicu na posteľ a otvorila ju. Vo vnútri boli šaty. Nádherné slabo ružové šaty bez ramienok, ktoré mali okolo pása mašľu. Usmiala som sa a bez váhania som sa rozhodla, že práve tieto si oblečiem. Obliekla som si ich a vybrala som si k nim topánky slabo ružovej farby. Vlasy som si nechala voľne rozpustené a jemne som sa nalíčila. Obzrela som sa v zrkadle a spokojne som prikývla. Vzala som si ešte kabelku a vyšla z izby. Vonku na mňa čakalo auto. Prevrátila som očami a nastúpila som. Šofér zastavil až pred reštauráciou a vyšiel aby mi otvoril dvere. Pozrela som sa na reštauráciu, ktorá vyzerala byť dosť luxusne. Vstúpila som dovnútra a potom som sa nechala doviesť k stolu, ktorý bol napred rezervovaný. Sadla som si na stoličku a čakala.
"Som rád, že si prišla Caroline." Ozvalo sa za mnou a ja som sa automaticky otočila. Uvidela som Klausa. Usmiala som sa, keď mi podával krásnu červenú ružu. Prijala som ju a potom si Klaus sadol oproti mne.
"Ako si vedel, že som v Benátkach?" nedalo mi. Musela som sa ho to spýtať a Klaus sa len pobavene usmial ale potom mi odpovedal.
"Videl som ťa v galérií." Povedal mi a čašník nám priniesol červené víno. Všetko to malo takú tú romantickú atmosféru. "Mimochodom, páčili sa ti obrazy?" spýtal sa a na tvári sa mu pohrával zvláštny úškrn. Prikývla som.
"Samozrejme. Boli nádhern..." zarazila som sa a pozrela na Klausa, ktorý sa na mňa pobavene usmieval "Tie obrazy sú tvoje?" spýtala som sa. Teda nebola to úplne otázka skôr aby som to oznamovala.
"Áno sú moje a som veľmi rád, že sa ti páčili." Povedal mi a odpil z pohára. Ja som sa len pousmiala a potom sa Klaus z ničoho nič postavil.
"Ak by ti to neprekážalo, rád by som ti niečo ukázal." Povedal mi a ja som prikývla a postavila sa. Obzrela som sa po reštaurácií a očami som zachytila hodiny, ktoré práve ukazovali 23:30. O 30 minút mám narodeniny. Klaus mi ponúkol rameno a ja som ho prijala. Spoločne sme opustili reštauráciu a vydali sa do ulíc.
"Ako dlho si vlastne v Benátkach?" spýtala som sa po chvíľke ticha.
"Dlho. Dlhšie ako ty." Povedal a zastali sme pred nejakou budovou.
"Tak prečo si ma nepozval skôr?" Spýtala som sa a uškrnula som sa na neho.
"Pretože dnešok je špeciálny." Povedal mi a hneď ako dopovedal hodiny na ulici odbili polnoc. Došlo mi to. "Všetko najlepšie, Caroline" Povedal mi a ľahko ma pobozkal na líce. Usmiala som sa na neho a sledovala som ako otvoril dvere na tej budove. "Prosím" opäť mi ponúkol rameno a spoločne sme vstúpili dovnútra. To čo som našla vo vnútri mi doslova vyrazilo dych a veľmi milo prekvapilo. Miestnosť bola plná obrazov. Obrazov, na ktorých som bola ja. Otočila som sa na Klausa, ktorý sa spokojne usmieval a ja som nemohla nájsť správne slová
"Ďakujem" povedala som a na perách som mala šťastný úsmev.
"Pre teba čokoľvek" usmial sa a ja som sa k nemu naklonila a pobozkala na pery. O chvíľu som sa odtiahla. "Myslel som, že toto sú tvoje narodeniny" povedal mi so šibalským úškrnom na perách a ja som sa zasmiala.
"To áno a sú to moje najlepšie narodeniny aké som mala" povedala som sa opäť som Klausa pobozkala.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Nikola Mills Nikola Mills | Web | 3. srpna 2013 v 20:46 | Reagovat

je úžasná ! přihlaš se do autorského klubu, píšeš moc pěkně!

jinak,pokud se zajímáš o kosmetiku,mrkni na můj blog,myslím že by se ti některé články mohly hodit :)

2 Lucka Lucka | 3. srpna 2013 v 20:51 | Reagovat

Jé děkuju ,je úžasná nemám slov :))

3 petíí** petíí** | 3. srpna 2013 v 23:07 | Reagovat

pání:O je úžasná :))

4 Tinka Tinka | Web | 4. srpna 2013 v 1:05 | Reagovat

krása :-) těším se na další povídky od tebe :-)

5 Fame Fox Fame Fox | Web | 26. srpna 2013 v 19:02 | Reagovat

Námet na jednorázovku je to skvelý! Také sladké to je a milé. :D Ach Klaroline, to je proste naj pár! <3 Super!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama